Od polovice marca 1939 vnikali v zahraničí postupne vojensko-politické centrá, ktorých cieľom bolo aj organizovanie československých dobrovoľníckych jednotiek pre zahraničný protinacistický odboj a pre boj za obnovu ČSR. Väčšina z nich smerovala do Francúzska; zo začiatku cez Poľsko a po jeho porážke cez Maďarsko a Balkán až na Stredný východ. Sústreďovali sa vo Francúzmi kontrolovanej Sýrii a Libanone, odkiaľ boli loďami prepravovaní do južného Francúzska.

Mapa hlavných trás čs. dobrovoľníkov do zahraničného odboja
( po "kliknutí" sa mapka zväčšia )

Mnohí čs. politici našli spočiatku azyl vo Francúzsku. Š. Osuský, vyslanec ČSR v Paríži, už 15. marca 1939 rokoval s francúzskym ministrom zahraničných vecí o neuznaní rozbitia aj druhej ČSR a 16. marca 1939 odmietol odovzdať čs. legáciu nemeckým úradníkom. Francúzska vláda 17. novembra 1939 akceptovala Československý národný výbor v Paríži na čele so Štefanom Osuským, ktorý organizoval zahraničný odboj vo Francúzsku, sprostredkúval a viedol všetky rokovania o obnovení dohody medzi čs. odbojom v zahraničí a francúzskou vládou, pričom väčšinu z nich aj sám inicioval.

Čs. vyslanec v Paríži Š. Osuský, div.gen. S. Ingr a div.gen. R. Viest

2. augusta 1939 vznikla v Paríži Čs. vojenská kancelária, vedená s div.gen. S. Ingrom. Čs. dobrovoľníci prichádzajúci do Francúzska mohli v tej dobe vstúpiť iba do francúzskej Cudzineckej légie, dôstojníci aj do francúzskeho koloniálneho vojska, avšak so sľubom, že po vypuknutí vojny budú uvoľnení pre vstup do čs. zahraničného vojska vo Francúzsku.

Výcvikový tábor čs. jednotiek bol v juhofrancúzskom meste Agde
( po "kliknutí" sa foto zväčší )

Po prepadnutí Poľska Nemeckom vstúpilo Francúzsko do vojnového stavu s Nemeckom 3. septembra 1939. Francúzska armáda prepustila čs. dobrovoľníkov z Cudzineckej légie a dala čs. armáde k dispozícii bývalý internačný tábor v Agde na juhu Francúzska. Prvá čs. jednotka. 1. čs. náhradný prápor tam vznikla už 28. septembra 1939 a na druhý deň aj 1. čs. peší prápor. Dohodu o obnovení čs. armády vo Francúzsku podpísali 2. októbra 1939 čs. vyslanec vo Francúzsku Š. Osuský a francúzsky ministerský predseda E. Daladier. Po jej podpise sa v januári 1940 vytvorili podmienky pre vznik 1. československej pešej divízie vo Francúzsku.

1. čs. pešia divízia vo Francúzsku

So súhlasom francúzskej vlády vydal Československý národný výbor 17. novembra 1939 mobilizačný rozkaz pre všetkých čs. občanov na francúzskom území. Do jednotiek v Agde vstupovali a boli povolávaní zmobilizovaní čs. občania žijúci na území Francúzska a jeho kolónií. Z čs. jednotiek vytváraných v Agde bola 15. januára 1940 sformovaná 1. čs. pešia divízia. Jej veliteľom sa stal div.gen. R. Viest, 16. júna 1940 velenie prevzal gen. B. Miroslav-Neuman. Príslušníkmi divízie sa stali utečenci z Protektorátu a Slovenska, interbrigadisti do tej doby internovaní vo Francúzsku, čs. dobrovoľníci žijúci v zahraničí a zmobilizovaní krajania. 27. mája 1940 dosiahla divízia počet 11 405 osôb, z nich 5107 boli Slováci, alebo osoby inej národnosti pochádzajúce z územia Slovenska. Z uvedeného počtu bolo 3236 dobrovoľníkov a 8169 zmobilizovaných. Vo veliteľskom zbore bolo "zo Slovenska" iba 62 dôstojníkov a 11 rotmajstrov – 90% príslušníkov veliteľského zboru tvorili Česi.

Príslušníci delostreleckého pluku 1. čs. pešej div. pri výcviku

Jadro divízie sa skladalo z 1. a 2. pešieho pluku s plnými stavmi, 3. peší pluk bol zostavený iba tabuľkovo. V stave divízie bol ešte aj delostrelecký pluk ( bohužiaľ prakticky bez výzbroje, takže nemohol byť ani poriadne vycvičený ), zmiešaný prezvedný oddiel, protitanková batéria, ženijný prápor, spojovací prápor a pod. Príprava divízie na nasadenie narážala na nedostatok výstroja a výzbroje, mnohým zmobilizovaným vojakom chýbala motivácia pre boj, v jednotkách rovnako existovali značné politické rozpory a časť dôstojníkov nemala u mužstva prirodzenú autoritu. Ete aj postoj časti francúzskych orgánov k čs. vojsku bol akýsi čudný...

Medzi čs. dobrovoľníkmi sa pripravovali na boj aj letci
( po "kliknutí" sa foto zväčší )

Dňa 10. mája 1940 sa začalo nemecké ťaženie v západnej Európe. Zúfala situácia na fronte nútila francúzske velenie nasadzovať do bojov na fronte aj nevycvičené a nevybavené jednotky. Rýchly rozvrat spojeneckých síl na fronte si vyžiadal aj nasadenie čs. jednotiek do bojovej činnosti začiatkom júna 1940. Pre nízky úroveň výcviku a výzbroje však nebola divízia nasadená do boje ako celok. Prvé dva pešie pluky v rýchlosti boli doplnené a reorganizované na tzv. "divíznu pechotu" so stavom 5200 mužov. Jej veliteľom bol gen. J. Čihák - Znamenáček. Ostatné útvary 1. čs. pešej divízie mali zostať v Agde a jej velenie prevzal 16. júna div.gen. B. Neuman - Miroslav.

Francúzsky vojnový kríž 1940
Československý vojnový kríž 1939,
čs. medaila Za chrabrosť

Nakoniec boli obidva čs. pluky aj tak nasadené na rôzne úseky a pridelené k rôznym divíziám "na dohľad" od seba. Od 12. do 19. júna sa zúčastnili ústupových bojov pri riekach Marna, Grand Morin, Seina, Loira a Cher. Dňa 19. júna dostali od francúzskeho velenia rozkaz sa odpútať od nepriateľa začať sa presunovať na juh Francúzska. Francúzsko kapitulovalo dňom 22. júna 1940. Celkové straty čs. vojska vo Francúzsku boli 1635 padlých, ranených a nezvestných. Aj keď bola situácia na fronte zúfalá, čs. vojaci sa v bojoch osvedčili – 132 z nich bolo za boje vyznamenaných Čs. vojnovým krížom 1939 a 109 medailami Za chrabrosť, 32 dostalo Francúzsky vojnový kríž 1940.

Účasť čs. letcov v bojoch o Francúzsko

Breguet 691, ľahké dvojmotorové bojové lietadlo, nasadené
francúzskym letectvom až do bitky o Francúzsko v roku 1940

Súčasťou čs. vojska vo Francúzsku boli aj čs. letci no predpokladané samostatné čs. letecké jednotky vo Francúzsku pre rýchly spád udalostí nevznikli - čs. letci preto slúžili ako stážisti vo francúzskych a poľských leteckých jednotkách. Prví čs. letci vo Francii odišli na front už 1. decembra 1939. Do bojov bolo na konci mája 1940 nasadených 91 čs. letcov - ostatní ( 695 osôb ) boli rozmiestnení v čs. výcvikovom stredisku v Mérignacu a na rôznych výcvikových letectva základniach vo Francúzsku. Externá informácia o čs. letcoch vo Francúzsku je tu : otvoriť >>>

Evakuácia čs. dobrovoľníkov do Británie

Po podpise prímeria medzi Francúzskom a Nemeckom, evakuovalo britské námorníctvo na žiadosť E. Beneša iba tých vojakov 1. čs. pešej divízie, ktorí chceli pokračovať v boji, z prístavov v južnom a západnom Francúzsku do Veľkej Británie. Do 26. júna 1940 sa podarilo evakuovať cca 5 000 osôb, z toho cca 900 letcov, z celkového počtu 13 614 osôb pocházajúcich z ČSR, zaregistrovaných pri mobilizácii vo Francúzsku.

Evakuácia čs. dobrovoľníkov do Británie v lete 1940
( po "kliknutí" sa foto zväčší )

Po porážke Francúzska sa politické a vojenské vedenie čs. zahraničného odboja presunulo do Londýna, kde už v júni 1940 vzniklo dočasné štátne zriadenie ČSR : úrad prezidenta, čs. exilová vláda a Štátna rada československá. Dňa 21. júla uznala britská vláda dočasnú Československú vládu a na druhý deň Dr. E. Beneš vymenoval dočasnú vládu na čele s Msgr. J. Šrámkom. Funkciu ministra národnej obrany zastával div.gen. S. Ingr a štátnym tajomníkom MNO bol div.gen. R. Viest. Časť čs. emigrantov uviazla na území Sýrie a keď hrozila im deportácia do "protektorátu" tak prešli na územie Palestíny. Tam sa podarilo z nich sformovať jadro čs. jednotky, ktorá sa preslávila najmä bojmi v severnej Afrike. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

Súvisiace informácie s odkazmi na vysvetlenie pojmov použitých v tomto článku : otvoriť >>>

Renomovaný vojenský historik Jozef Bystrický z Vojenského historického ústavu Bratislava napísal pre trenčiansky Klub vojenskej histórie protifašistického odboja publikáciu "Československý vojenský odboj vo Francúzsku (1939-1940)", ktorá je vo formáte PDF dostupná tu : otvoriť >>>