Po rozbití Československa sa začali v zahraničí postupne vytvárať čs. protifašistické politické centrá a vojenské jednotky pre boj proti okupantom. V Poľsku vznikla už 30. apríla 1939 Zahraničná vojenská skupina československá v Krakove, cez ktorú smerovala väčšina čs. emigrantov do Francúzska. Na konci júna 1939 poľské velenie pridelilo skupine tábor pri Malých Bronoviciach a koncom augusta rozhodlo o jej premiestnení do Lesznej pri Baranowiciach (z Bronovíc odišlo 628, zostalo 189 osôb). Na tretí deň po napadnutí Poľska Nemeckom bola poľským prezidentom Mościckým 3. septembra 1939 povolená výstavba českého a slovenského legionu. Podrobnejšia externá informácia je tu : otvoriť >>>

Registrácie a nástup čs. dobrovoľníkov na území Poľska v roku 1939

V dôsledku rýchleho postupu nemeckých vojsk do poľského vnútrozemia bol vydaný príkaz na evakuáciu skupiny na juhovýchod Poľska. Do Poľského letectva bolo zaradených 93 letcov, do bojov však zasiahli iba jednotlivci. Časti dobrovoľníkov sa podarilo prejsť do Rumunska. Skupina vedená pplk. L. Svobodom narazila na jednotky Červenej armády, ktoré na základe sovietsko-nemeckej zmluvy z 23. augusta 1939 obsadzovali výhodné územia Poľska. Čs. dobrovoľníci boli zadržaní a internovaní v Suzdale (ZSSR). Časti z nich však bolo umožnené vycestovať k čs. jednotkám na Západe, kde sa už formovali a bojovali čs. zahraničné jednotky vo Francúzsku, po jeho porážke vo Veľkej Británii a na Strednom Východe.

Situácia internovaných čs. dobrovoľníkov a väznených emigrantov v gulagoch sa zmenila až po napadnutí ZSSR hitlerovským Nemeckom 22. júna 1940. Na základe podpisu československo-sovietskej dohody 18. júla 1941 a Vojenského dohovoru vrchných veliteľstiev ZSSR a ČSR z 27. septembra 1941 vytvoril 5. februára 1942 v Buzuluku zvyšok internovaných príslušníkov Českej a Slovenskej légie jadro čs. jednotky v ZSSR. Do jednotky bolo umožnené vstupovať občanom Československa nachádzajúcim na území ZSSR, ako aj emigrantom väzneným v gulagoch. Na ich vyslobodení mal zásadný podiel náčelník Čs. vojenskej misie v ZSSR plk. H. Píka. Podrobnejšia externá informácia je tu : otvoriť >>>

Časť čs. dobrovoľníkov v Suzdale a prevzatie bojovej zástavy v Buzuluku

Od 15. júla 1942 začala čs. jednotka v Buzuluku používať názov „1. čs. samostatný poľný prápor v ZSSR“. V polovici novembra bola čs. práporu vojenskými orgánmi dodaná výzbroj a výstroj. Začiatkom decembra sa konala previerka bojaschopnosti, ktorá potvrdila, že prápor je schopný k nasadeniu do boja. 27. januára 1943 dostal prápor bojovú zástavu a 30. januára zahájil pod velením pplk. L. Svobodu presun na front. V Buzuluku bol sformovaný záložný pluk pod velením plk. J. Kratochvíla, ktorý spolu s náhradnou rotou mal k 8. aprílu 1943 stav 1694 osôb. Podrobnejšia externá informácia je tu :  viac >>>

Pochodujúce vojačky 1. čs. samostatného práporu v Buzuluku

1. čs. samostatný poľný prápor mal pri odchode na front stav 974 príslušníkov, z toho 123 slovenskej národnosti ( t.j. 12,8% ). Skladal sa z troch peších rôt, z mínometnej, guľometnej a protitankovej roty, z veliteľských a zabezpečovacích jednotiek. Do bojovej činnosti bol prápor nasadený na Voronežskom fronte  pri Sokolove ( j.z. od Charkova ) od 8. do 13. marca 1943. Prápor splnil svoju bojovú úlohu aj za cenu veľkých bojových strát - 102 padlých, 106 ranených, asi 30 nezvestných a zajatých vojakov. Nepriateľ nedokázal prelomiť obranu, ktorej jadro tvoril 1. čs.samostatný poľný prápor a stratil 19 tankov, 6 obrnených transportérov a takmer 400 vojakov. Viac je tu :  otvoriť >>>

Odchod 1. čs. poľného práporu na frontu a čs. dôstojníci vyznamenaní za boje o Kyjev

Sovietske politické a vojenské velenie vyznamenalo za boj pri Sokolove 87 príslušníkov práporu a npor. O. Jarošovi, ako prvému zahraničnému vojakovi, udelilo titul Hrdina Sovietskeho zväzu. Vojaci čs. vojenskej jednotky sa pri Sokolove zaradili medzi čs. vojakov bojujúcich už vo Francúzsku, Tobruku a letcov vo Veľkej Británii. Zodpovedne splnili svoju povinnosť v boji proti spoločnému nepriateľovi. Ich boj mal veľký význam aj pre čs. exilovú diplomaciu. Následne bol prápor v lete 1943 reorganizovaný na 1. čs. samostatnú brigádu v ZSSR, ktorá sa neskôr vyznamenala pri oslobodzovaní Kyjeva, hlavného mesta Ukajiny, v bojoch o Rudu, Bielu Cerkev a Žaškov. Podrobnejšia externá informácia je tu :  viac >>>

Súvisiace informácie na www.klubvtn.info :