Cesta k rozpadu aj Česko-slovenska, výrazne oslabeného mníchovskou zradou a po nej nasledujúcimi územnými stratami území v prospech susedných štátov, sa začala na Slovensku Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou (HSĽS). Jej poslanci podali 19. augusta 1938 v Národnom zhromaždení v poradí už tretí návrh zákon o autonómii. Jeho text bol však publikovaný už predtým, dňa 5. júna 1938, v denníku Slovák. HSĽS sa rozhodla využiť situáciu oslabenia pozície vlády ČSR po odstúpení E. Beneša. HSĽS po získaní autonómie pre Slovensko ho začala cieľavedome pretvárať na národno-socialistický štát po vzore nacistického Nemecka. Hitler, ktorý sa pri podpise dohody v Mníchove zaviazal nemať voči ČSR ďalšie požiadavky, využil situáciu na Slovensku a rozhodol sa „druhú ČSR“ rozbiť z vnútra.

Odkazy na informácie o udalostiach vedúcich k rozbitiu druhej Česko-slovenskej republiky :

293. Udalosti súvisiace so vznikom Slovenského štátu v marci 1939

Po Mníchovskej "dohode" a viedenskej arbitráži musela ČSR odstúpiť svoje pohraničné územia. "Druhej republike" zostal iba úzky pruh územia o dĺžke asi 900 a šírke 100 kilometrov. Po dosiahnutí autonómie Slovenska získali v krajine moc radikálne sily, ktoré Hitler využil k rozloženiu Česko-slovenska aj k ovládnutiu Česka. Už 23. marca 1939 vpadli maďarské vojská na územie vznikajúceho Slovenského štátu : viac >>>

Pred osemdesiatimi rokmi sa v Berlíne za aktívnej účasti A. Hitlera prijímali konečné rozhodnutia o spôsobe rozbitia a zániku aj 2. republiky Česko-slovensko. V noci zo 14. na 15. marca 1939 Československá republika po dvadsiatich rokoch existencie zanikla. Keď sa Hitlera pri podpise dohody v Mníchove zaviazal nemať voči ČSR ďalšie požiadavky, využil situáciu na Slovensku a rozhodol sa aj „druhú ČSR“ rozbiť z vnútra : viac >>>

Nie všetci občania prvej ČSR sa po vzniku tzv. Slovenského štátu a okupácii českých krajín Nemeckom zmierili aj so zánikom tzv. Druhej Česko-slovenskej republiky. Mnohí sa rozhodli emigrovať a bojovať za obnovu demokratického štátu v zahraničí. Dôvody k ich emigrácii boli rôzne - vo väčšine prípadov to bola ich nenávisť k okupantom, neochota žiť v totalitnom štáte a hlavne túžba bojovať proti Nemecku za slobodu svojej vlasti. Viac je tu >>>

Po rozbití aj Česko-slovenska nacistickým Nemeckom sa začali formovať na okupovaných územiach Česka aj tzv. "Slovenského štátu" prvé štruktúry domáceho odporu. Ich významnou úlohou sa stalo zabezpečenie prechodov čs. dobrovoľníkov do zahraničia, kde vznikali centrá odboja s cieľom sformovať čs. vojenské jednotky pre boj za obnovu ČSR. Vznikli zásluhou čs. diplomatov a vojakov - až potom zareagovali aj čs. politici v exile : viac >>>

Po rozbití a okupácii aj pomníchovskej ČSR nacistickým Nemeckom odmietol čs. vyslanec v Paríži Š. Osuský odovzdať Nemecku svoj úrad. Vytvorili sa tak podmienky na vznik prvého čs. zahraničného centra odboja. Vďaka úsiliu a osobným kontaktom Štefana Osuského bola obnovená aj československo-francúzska zmluva o formovaní sa čs. vojska na území Francúzska. Prvé čs. jednotky sa začali formovať 28. 9. 1939 v Agde :  viac >>>

S cieľom bojovať proti nacistickému Nemecku vznikla 15. januára 1940 vo Francúzsku 1. čs. pešia divízia z príslušníkov čs. jednotiek vytvorených v Agde 28. 9. 1939 z čs. občanov, utečencov a krajanov žijúcich vo Francúzsku a jeho kolóniách. Necelú polovicu z nich tvorili Slováci - aj prvým veliteľom divízie bol Slovák - bývalý čs. legionár, divízny generál R. Viest. Jej vznik bol výsledkom značného úsilia reprezentantov československej emigrácie :  viac >>>

Predchádzajúci súbor informácií: Udalosti vedúce k zániku po rozbití ČSR Hitlerom
Nasledujúci súbor informácií : Udalosti vedúce k rozpútaniu druhej svetovej vojny